— Zemepisné názvoslovie Vysokých Tatier prekonalo rovnaký vývoj ako vo všetkých ostatných svetových veľhorách: od globálnych názvov pre celé masívy cez postupnú diferenciáciu nápadnejších celkov po detailnú analýzu sekundárnych prvkov v jednotlivých, samostatným dojmom pôsobiacich, vizuálne diferencovateľných a teda aj spoľahlivo lokalizovateľných geografických objektoch. Počet zemepisných názvov sa postupne rozširoval a naďalej sa rozširuje - paralelne s mierou podrobného poznávania terénnej konfigurácie a v súlade s požiadavkou čoraz precíznejšej orientácie a lokalizácie istých skutočností.
— Prvými tvorcami zemepisných názvov boli stredovekí podtatranskí osadníci, z ktorých sa postupne stávali hospodárski exploatátori prírodných bohatstiev Vysokých Tatier. Vlastnícke nároky a vzťahy ku konkrétnym teritóriám Tatier "zviditeľňovali" v prvom rade prenášaním názvov svojich sídlisk, podtatranských obcí a miest na horské objekty: dominantné vrchy, dolinné komplexy, potoky či lesy vo svojich chotároch. Vysokohorské pastierstvo, baníctvo, hľadanie pokladov, uhliarstvo a bylinkárstvo, ľudové pytliactvo i pašeráctvo, rovnako aj poverčivá predstavivosť priekopníckych návštevníkov patria dnes už relatívne dávnej minulosti, ostali však spoľahlivo zmapované a trvalo zachované aj v súčasnom geografickom názvosloví Vysokých Tatier.
— Chronologicky nadväznú časť nových názvov vyvolával postup civilizačného procesu v súvislosti s prírodovedným poznávaním a súčasne s turistickým a horolezeckým sprístupňovaním našich veľhôr.
— Toponomastický slovník slovenskej časti Vysokých Tatier je o to zložitejší a rozsiahlejší, že ho v minulosti z veľkej časti samostatne, bez vzájomnej závislosti, vytvárali štyri etniká, ktoré mali historický kontakt s týmto teritóriom.
— Slovensko-poľská dvojjazyčnosť, vyplývajúca z pohraničnej polohy Vysokých Tatier, nie je striktne obmedzená iba na hraničné objekty, ktoré si logicky, podľa vlastných predstáv a kritérií, pomenovávali obidvaja spolumajitelia. Pre poľskú onomastiku slovenskej časti Vysokých Tatier je príznačná snaha formovať si vlastné názvy nielen jazykovými úpravami a prekladmi ich slovenských vzorov, ale aj po obsahovej stránke im dodávať istú poľskú "pečať" a prispôsobovať ich systému toponomastiky poľskej časti Tatier.
— S historickým osídlením niektorých častí južného úpätia Vysokých Tatier saským etnikom súvisí vznik jeho niekdajšieho nemeckého názvoslovia. Jeho tvorcami boli predovšetkým hospodárski exploatátori tatranskej prírody, preto staršie názvy majú očividne ľudový charakter a sú ovplyvnené miestnym spišsko-nemeckým dialektom. Novšie turisticko-horolezecké pomenovania sú väčšinou preložené zo slovenských, občas poľských vzorov.
— Na rozdiel od troch predchádzajúcich nomenklatúr, štvrtá, maďarská, nemala ľudové, národné korene a vznikla len z oficiálnej snahy všeobecne pomaďarčiť zemepisné názvoslovie na území niekdajšieho uhorského štátu.
— Aktualizácia slovenského a poľského názvoslovia je plynulá a má ďalšiu perspektívu. Tvorba "oficiálnej" uhorsko-maďarskej geografickej nomenklatúry sa skončila s pádom monarchie a nemecké názvoslovie sa prestalo spontánne vyvíjať po druhej svetovej vojne.
— Ani táto práca si nečiní nárok na úplnosť, podáva však prehľad o vývoji ustálených názvov a kladie si za cieľ vyeliminovať stále panujúcu nejednotnosť pri používaní niektorých synoným a ustáliť spôsob písania rozvitých, viacčlenných toponým v súlade so zásadami Pravidiel slovenského pravopisu z roku 1991.
  Výškové údaje sú podľa kontrolných meraní z r. 1957-59, keď sa prešlo z jadranského na baltický systém, všeobecne kodifikovaný už r. 1952.

 

| Ivan Bohuš - Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier © 1996 | code & design Tomáš Bujna - NZW © 2000-2009
Tento projekt podporuje NZW /dielne a TATRYBLOG - Blog nielen o histírii a architektúre vo Vysokých Tatrách