— na Podkrivánskej poľane, vybudovaná roku 1806 lesnou správou v Liptovskom Hrádku, keď sa arciknieža Jozef, uhorský palatín, rozhodol vystúpiť na Kriváň. Popri zrube pre prominentného hosťa stála menšia "kolibka" pre služobníctvo. Jozefova návšteva sa neuskutočnila a obe budovy slúžili najprv turistom a neskôr pastierom, väčšia z nich ako voliareň. Tú niekedy pred rokom 1817 zvalila víchrica, vyrástol však iný objekt a vystriedali sa tu aj ďalšie pastierske staviská, preto sa tu poväčšine spomínajú pod hromadným názvom Krivánske koliby (poľ. Krywańska Koleba alebo Koleby Krywańskie) a v starších sprievodcoch sa charakterizujú ako "salaše pre hostí". Vynikajúci poľský geológ Ludwik Zejszner ich roku 1856 spomína ako "dva domky úmyselne pre cestujúcich postavené, kde sa obyčajne nocováva". Do roku 1857 stál pri nich aj mažiar, ktorý mal svojimi výstrelmi uctiť arciknieža. Prístrešky zanikli niekedy medzi rokmi 1886 - 1890.
— Na Troch studničkách poskytovala prvé ubytovacie služby turistom erárna horáreň postavená roku 1907. Keď turistov pribúdalo, rozhodol sa nájomca Mühlmannovej chaty KČST v Kôprovej doline Jozef Kertész postaviť tu riadnu turistickú chatu. Dobudoval ju roku 1933 a dal jej meno Važecká chata.

 

| Ivan Bohuš - Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier © 1996 | code & design Tomáš Bujna - NZW © 2000-2009
Tento projekt podporuje NZW /dielne a TATRYBLOG - Blog nielen o histírii a architektúre vo Vysokých Tatrách