— (Ślaski Dom, Ślaskie Schronisko, dávnejšie aj Ślaska Gospoda; Sziléziai-ház; Schlesierhaus, Schlesier Haus). Prízemná drevená budova mala obdiaľnikový pôdorys s vchodom cez verandu do jedálne a z nej do priebežnej chodby, z jednej strany s kuchyňou a štyrmi hosťovskými izbami, z druhej s dvoma skladmi a štyrmi izbami. Stavebný pozemok a potrebné drevo daroval majiteľ Tatranskej Polianky Pavol Weszter. Projektant budovy, popradský staviteľ Husz tvrdošijne obhajoval názor, že Sliezsky dom musí byť prízemný, aby netrpel vetrami z doliny. V chate bola malá muzeálna expozícia, dokumentujúca vzťahy Sliezskej sekcie k Velickej doline a k Vysokým Tatrám. Veľmi negatívne sa k výstavbe staval vtedajší majiteľ Starého Smokovca, ktorý v obave pred konkurenciou brojil proti jej realizácii aj vo vládnych kruhoch. Sliezska sekcia presadila svoje, no ani Smokovec neutrpel ujmu.
— Po otvorení Sliezskeho domu vyhradili Hunfalvyho chatu pre nosičov, vodcov a prípadné služobníctvo výletníkov. Pokým stáli obidve budovy, platilo pre Hunfalvyho chatu označenie stará chata a Sliezskemu domu sa vravelo proste nová chata. V rôznych prameňoch sa Sliezsky dom spomína aj pod polohopisnými názvami chata pri Velickom plese, chata pod Gerlachovským štítom (Wielickie Schronisko; Turistaház a Felkai-tónál; Touristenhaus beim Felkersee, Schutzhütte des Felkatales). Hunfalvyho chata celkom vyhorela roku 1913.
— Sliezsky dom mal od roku 1929 vlastnú elektráreň a v priebehu rokov ho niekoľkokrát prestavali, pričom ho roku 1907, ale menovite roku 1942 rozšírili priestrannou prístavbou ubytovacích izieb kolmo k pôvodnému obdiaľniku, smerom do doliny. V rokoch 1957-1959 vyrástlo poschodie nad pôvodným, predným traktom a celú budovu pokryli vysokou sedlovou strechou s manzardkami. Pri prestavbe chaty výdatne pomohol vrtuľník, ktorý práve vtedy pokusne začali nasadzovať vo Vysokých Tatrách. Vynovená chata s vyše stolôžkovou kapacitou, dvoma priestrannými jedálňami, vstupnou halou a klubovňou celkom vyhorela v noci z 29. na 30. 11. 1962.
— Rozšírený Sliezsky dom navrhla miestna skupina Záchranného zboru Klubu slovenských turistov a lyžiarov v Starom Smokovci roku 1949 premenovať na chatu Sláva Cagašíka (1921-1948) Cagašík, rodák z Dolného Smokovca, vynikajúci horolezec a lyžiarsky pretekár, športový pilot a jeden z najobetavejších tatranských záchrancov, pôsobil roku 1947 ako chatár na Bilíkovej chate. Zahynul 18. 11. 1948 pri havárii športového lietadla neďaleko popradského letiska. Ústredie KSTL, ktoré bolo vtedy majiteľom Sliezskeho domu, sa k návrhu nevyjadrilo a v platnosti ostal starý názov, ktorý neskôr prešiel aj na dnešný objekt.
— Po požiari zastupoval chatu iba malý bufet so stanicou Horskej služby. Po trojročnej projekčnej príprave prikročili Pozemné stavby v Poprade a Hutné montáže v Ostrave k výstavbe nového Sliezskeho domu ako moderného horského hotela s objemom 9200 m3 a s vysokou ubytovacou kapacitou, ktorý je v prevádzke od roku 1968.
— V dolnej zalesnenej časti Velickej doliny vznikol roku 1912 prvý stály lyžiarsky mostík vo Vysokých Tatrách. Novší mostík s menom priekopníka zimných športov, vedúceho lekára z Tatranskej Polianky Michala Guhra (1873-1933), postavený roku 1925, bol pred poslednou vojnou dejiskom viacerých medzinárodných skokanských súťaží a po rôznych prestavbách slúžil do roku 1955. Športovým účelom bola určená Guhrova chatka.

 

| Ivan Bohuš - Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier © 1996 | code & design Tomáš Bujna - NZW © 2000-2009
Tento projekt podporuje NZW /dielne a TATRYBLOG - Blog nielen o histírii a architektúre vo Vysokých Tatrách