— je najstaršia tatranská turisticko-rekreačná osada na J úbočí Slavkovského štítu, na križovatke Cesty slobody s cestou od Popradu, medzi Novým Smokovcom od JZ a Horným Smokovcom od SV, vo výške 1010 m n. m.
— Ako sme už spomenuli v stati o Novom Smokovci, možno základ názvu odvodzovať z pohanského kultu slovanského Zmoka ako patróna hutníkov, ktorí tu od laténskej doby tavili železnú rudu. Pokým bol sám, bol Starý Smokovec proste len Smokovcom. Keď v jeho susedstve roku 1875 vyrástol Nový Smokovec, prischol prvorodencovi odlišovací prívlastok, vyjadrujúci jeho vekové prvenstvo, ale ak sa neskôr stretávame s dovtedajším názvom Smokovec alebo Šmeks, ide celkom isto o Starý Smokovec. Pred založením Starého Smokovca, teda do roku 1793, sa názov Smokovec, pôvodne akiste Zmokovec, vzťahoval na okolité lesy. Synonymný názov Huschwai, ktorý používali spišskí Nemci, patrí iba lesu a nestal sa nikdy miestnym označením pre osadu. Les, v ktorom vyrástol Smokovec, bol koncom 18. storočia vlastníctvom iliašovského veľkostatkára Štefana Csákyho, ale podnet k založeniu osady dal veľkoslavkovský evanjelický kazateľ, prírodovedec a milovník Tatier Tomáš Tobiáš Mauksch. O prevádzku a rozvoj Starého Smokovca sa od roku 1814 starali rôzni nájomníci a jeho vlastníkmi sa stali po zrušení poddanstva mlynickí urbárnici. Svoj prvý zlatý vek prežíval v rokoch 1833-1867, keď bol jeho nájomníkom spišskosobotský podnikateľ Ján Juraj Rainer, pôvodným zamestnaním mäsiar.
— Skutočnosť, že prví nájomníci i mlynickí urbárnici boli spišskí Nemci, spôsobila, že na úkor slovenského názvu lokality ujala sa pre osadu jeho nezmyselná, skomolená podoba Šmeks - Schmeks. Jej tvorcovia hravo vymysleli aj nemecké vysvetlenie pre vznik tohto názvu. Smokovská kyselka, kedysi podstatne silnejšia ako v súčasnosti, každému chutila; ľudia sa ňou ponúkali "ochutnaj ju" (schmeck's!) a vzájomne zisťovali "chutí" (schmeckt's). Aby túto hypotézu a nemecký názov náležite ozrejmili a spopularizovali, umiestnili majitelia v starej smokovskej reštaurácii veľký obraz jazdca, ktorému dievča v kroji núka pri prameni džbánok chutnej vody a podľa nápisu v dolnej časti maľby mu kladie otázku v lokálnom nárečí: "Schmöckt 's?".
— To, že si aj saskí kolonisti podvedome uchovali pamiatku na pravý pôvod názvu, dosvedčuje neobvyklá personifikácia v ich spôsobe skloňovania toponyma Šmeks (Šmöks). ChodievaIi totiž vždy len ku Šmeksovi (zum Schmecks), ale nie do Šmeksu (nach Schmecks), a keď sa vracali, nikdy nevraveli, že idú zo Šmeksu (aus Schmecks), ale vždy od Šmeksa (vom Schmecks), lebo predsa pobudli u Šmeksa (beim Schmecks), teda jasne Zmoka, vonkoncom nie v Šmeksi (in Schmecks).
— Medicínsky a balneologicky využívaná kyselka zohrala významnú úlohu v prvotných dejinách Starého Smokovca ako klimatických i vodoliečebných kúpeľov. Jej ľudový názov Slavkovské šťavy , ktorý inojazyčné klasické pramene uvádzajú v podobách Sauer-Brunnen (J. Buchholtz st., 1719), Acidulae Schlagendorfenses (G. Wahlenberg, 1814), Sauerbrunn (A. Sydow, 1830) a ustálil sa v nemeckej podobe Schlagendorfer Sauerbrunnen, s maďarským prekladom Savanyú-kút (Savanyú-forrás), býval často prenášaný na širšie okolie a po založení Starého Smokovca vlastne aj na túto osadu. Len z kontextu vyplývalo, o čo komu išlo. V pamätnej knihe Starého Smokovca v básni anonyma F.J. z roku 1840 sa stretávame s odvodeným názvom Nagy Száloki fürdó, t.j. veľkoslavkovské kúpele.
— Maďarskej nacionalistickej spoločnosti, ktorá si zvykla na Smokovec v 40. rokoch uplynulého storočia, sa akosi nevideli všetky dovtedajšie pomenovania osady. Skupina kúpeľných hostí vpísala dňa 31. júla 1846 do pamätnej knihy kúpeľnej osady krátku, štvorveršovú báseň, v ktorej odporúča premenovať Šmeks na Tátrafüred, čiže tatranské kúpele. Meno prešlo aj do úradného uhorského názvoslovia a po založení Nového Smokovca ho upravili na Ó-Tátrafüred, staré tatranské kúpele. Treba ale poznamenať, že rovnaký názov navrhoval už v roku 1839 žurnalista Imre Vahot v časopise Athenaeum.
— Od roku 1918 platí oficiálne ustálený názov Starý Smokovec, ktorý sa v medzivojnovom období sporadicky objavoval v neúradnej, rozvitej, komerčne motivovanej podobe Tatranský Starý Smokovec.
— Prvé ubytovacie budovy osady z konca 18. a začiatku 19. storočia sa v zachovaných písomnostiach spomínajú len ako bezmenné hostince (vendéglő, Gasthaus). Iba jeden z novších drevených a prízemných zrubov rainerovskej éry sa zachoval podnes. Je to vila Flóra z roku 1839, ktorá po zreštaurovaní slúži od roku 1983 kultúrnym účelom. V lete 1850 odovzdali verejnosti prvý väčší, dvojpodlažný a murovaný objekt. Aj ten šťastnou zhodou okolností ostal zachovaný. Stojí pod starosmokovským amfiteátrom, slúži dnes hotelovej administratíve a do roku 1945 sa honosil mondénnym názvom Bellevue (Pekný výhľad). Na pamiatku zrubového Švajčiarskeho domu, ktorý zničil požiar, postavili Rainerovci nový, poschodový a skutočne aj v švajčiarskom slohu, s bohatou rezbárskou výzdobou. Aj táto svojrázna stavebná pamiatka sa zachovala dodnes.
— Pôvodné centrum osady sa tiahlo pozdĺž promenády - teraz parkoviska - nad hotelom Grand a okrem spomenutých, zachovaných budov ho tvorili už dávnejšie zaniknuvšie Morské oko (Tengerszem, Meerauge), Čarovný dom (Tündérlak), Bezstarostnosť (Gondúző, Sanssouci) a Poľovnícky roh (Vadászkürt, Jägerhorn), s poniže ležiacimi reštauračnými a kaviarenskými budovami. Administratívna správa osady aj s prvým obchodom a fotoateliérom boli umiestnené vo vilách Petőfi a Adria, neskôr premenovanej na Kyselku, pri prameni Smokovskej kyselky, pod terajším obchodným domom. Asanovali ich v 50. rokoch nášho storočia. Naproti, v neskoršie zbúranej Hygiei s primeraným zdravotníckym názvom, bola lekáreň aj s bytom lekárnika.
— Dôležitý impulz k ďalšiemu rozvoju cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách dalo roku 1871 ich spojenie so svetom prostredníctvom novopostavenej Košicko-bohumínskej železnice. Schopnou nájomkyňou Starého Smokovca sa krátko potom stala Spišská úverová banka v Levoči.
— Prestavbou cestnej komunikácie sa novou chrbticou výstavby stala terajšia Cesta slobody. Z južnej strany cesty vyrástol Kúpeľný dom (Fürdőház, Badehaus) a dva väčšie hotely, Csákyho dom (Csáky-ház, Csákyhaus - podľa zakladateľa Starého Smokovca Štefana Csákyho) a Scepusia, podľa latinského názvu Spišskej župy. Nad Cestou slobody stojí od roku 1904 prvý tatranský veľkohotel európskej úrovne Grand (Nagyszálloda). Hoci Spišská úverová banka len nerada prepúšťala stavebné pozemky pre súkromné letohrádky, neubránila sa tlaku vplyvných osobností. Najväčšiu a najreprezentačnejšiu vilu si v susedstve stanice pozemnej lanovky na Hrebienok postavila arcikňažná z roku Habsburgovcov a dala jej svoje meno - Klotilda. Ide o terajší Kamzík.
— Po prvej svetovej vojne vyrástol pod Cestou slobody Hoepfnerov dom (podľa vtedajšieho riaditeľa Spišskej úverovej banky a Starého Smokovca Gustáva Hoepfnera), po vojne premenovaný na Úderník a novšie na Krokus. Csákyho dom so Scepusiou prepojili spojovacou halou so spoločnou recepciou a k Csákyho domu, v suteréne s vodoliečbou, pristavili reštauráciu, čím sa vytvorilo rehabilitačné sanatórium Tatra. Západný trakt Tatry (bývalú Scepusiu) bolo treba v 50. rokoch asanovať a lôžkové kapacity V traktu (bývalého Csákyho domu) zanikli roku 1980 požiarom, po ktorom boli obnovené len prízemné, reštauračné zariadenia Tatry. Kúpeľný dom slúži po prestavbe ako Dom potravín.
— V súčasnosti je Starý Smokovec sídlom Obvodného i Mestského úradu.
— Jedným z negatívnych znakov "pomeštenia" je rušivá a škodlivá expanzia motorizmu do tatranských stredísk. Najviac zaplavený smogom je Starý Smokovec a tak ho humoristický časopis Roháč vtipne odporúčal premenovať na Smogovec.

 

| Ivan Bohuš - Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier © 1996 | code & design Tomáš Bujna - NZW © 2000-2009
Tento projekt podporuje NZW /dielne a TATRYBLOG - Blog nielen o histírii a architektúre vo Vysokých Tatrách