— je liečebná osada uprostred lesov v ústí .Velickej doliny, na JJZ úbočiach Slavkovského štítu, vo výške 1005 m n.m.
— Okolie osady bolo už v praveku osídlené. Na priľahlej Žltej stene (1020 m n.m.), ináč čelnej moréne Velickej doliny, bolo okolo prelomu nášho letopočtu opevnené sídlisko ľudu púchovskej kultúry.
— Priamou predchodkyňou osady bola gerlachovská obecná horáreň ktorú postavili v 70. rokoch 19. storočia. Pri nej vyrástla roku 1884 poľovnícka chata podnikavého veľkoslavkovského poľnohospodára .Pavla Wesztera, ktorý krátko predtým založil vo Veľkom Slavkove tzv. Weszterov park s turistickým hotelom, kúpeľným domom, reštauráciou a kolkárňou. Úspech tohto podnikania a záujem turistickej verejnosti o Velické pleso, .Poľský hrebeň a Gerlachovský štít povzbudili Wesztera aj k založeniu novej turistickej bázy a na odkúpenie pozemkov v ústí Velickej doliny. Za finančnej pomoci svojich švagrov, bohatých sedliakov Nitscha a Guhra, zriadil roku 1888 tri turistické hotely, ktorým dal názvy Mariana, Tusculum (podľa starovekého mesta v stredotalianskom Latiu, ktorého názov sa stal synonymom pre idylické vidiecke sídla, útulné zákutia, zátišia) a Themis (podľa starogréckej bohyne spravodlivosti a poriadku, zobrazovanej so zaviazanými očami, váhami a rohom hojnosti). Koncom storočia bolo v osade šesť budov s 52 izbami a 125 posteľami.
— Osada mala spočiatku charakter odpočinkového bodu na ceste medzi Smokovcami a Štrbským Plesom, kde sa pristavovali všetky prechádzajúce fiakre a koče, a pritom slúžila rekonvalescencii a zároveň ako turistické východisko do Velickej doliny s okolím. Obľúbenú reštauráciu radi navštevovali aj smokovskí hostia. Toto podnikanie však Wesztera neuspokojovalo a vidiac liečebné výsledky Nového Smokovca postaral sa o to, aby jeho synovec Michal Guhr vyštudoval medicínu a po náležitej praxi založil a viedol od roku 1902 klimatické sanatóriá na liečenie tuberkulózy a Basedowovej choroby v Tatranskej Polianke. Zásluhou obetavého a iniciatívneho dr. Michala Guhra (1873-1933) získala osada dobrý chýr nielen na medicínskom poli, ale aj ako priekopnícke, významné stredisko lyžiarstva a športového sánkovania vo Vysokých Tatrách. Roku 1911 uskutočnili sa tu prvé medzinárodné lyžiarske preteky v našich horách. V ústí Velickej doliny vyrástol lyžiarsky mostík. V nasledujúcich dvadsiatich rokoch sa tu pravidelne usporadúvali lyžiarske a sánkárske súťaže. Lekárske i ľudské kvality M. Guhra ocenil vo svojej korešpondencii z Tatranskej Polianky aj smrteľne chorý český básnik Jiří Wolker (1900-1924), ktorý Guhrovi podľa jeho priania - predčítaval svoje najčerstvejšie verše.
— Priestor, na ktorom vyrástla Tatranská Polianka, bol už pred výstavbou prvých budov presvetlený staršími ťažbami, preto mu pred vznikom osady vraveli Polianka. Pôvodný a do konca prvej svetovej vojny bežne používaný názov osady bol však odvodený z mena jej zakladateľa a znel: Weszterovo (v Krásach Slovenska ešte roku 1921 Vesterovo, v Reichartovej lavínovej mape Westerovo, poľ. Westerów, nem. Wesz terheim, Tatra-Weszterheim, ojedinele Westerhaus, maď. Weszterlak). Weszter, pravda nebol osobnosťou v očiach spoločenskej smotánky monarchie. Preto oficiálne uhorské kruhy presadzovali od začiatku 90. rokov odlišný názov Széplak, t.j. pekný domov", inšpirovaný možno pomenovaním vily Tusculum, ktorý sa v podobe Tátra-Széplak stal úradným názvom Tatranskej Polianky až do konca uhorského štátu. V niektorých maďarských prameňoch sa stretávame so zaujímavým kompromisom, respektíve kombináciou Weszter-Széplak, čiže "Weszterov pekný domov". Pôvodnému názvu sa pokúsili vyhnúť aj nemeckí návštevníci Tatier. Keď sa patronátu nad Velickou dolinou ujala Sliezska sekcia Uhorského karpatského spolku a postavila v nej svoj Sliezsky dom, pokúšala sa roku 1893 presadiť pre východisko do doliny - Tatranskú Polianku názov Schlesierheim, t.j. "sliezsky domov". Návrh sa neujal.
— Počas prvej svetovej vojny slúžili poliančanské sanatóriá ako vojenské lazarety. Po vojne, a najmä po vybudovaní pľúcneho sanatóriá Všeobecného penzijného ústavu v Novom Smokovci, orientovali sa vtedajšie .Sanatóriá dr. Michala Guhra na liečbu Basedowovej choroby a astmy. Roku 1925 ich zmodernizovali a postavili nový reštauračný trakt. O päť rokov neskôr postavili nový sanatórny objekt. Osade priznali roku 1919 miestny názov odvodený z historického pomiestneho názvu Polianka v znení Tatranská Polianka (poľ. Tatrzańska Polanka), ale maďarská a nemecká tlač sa naďalej pridŕžala predvojnových názvov. Zmodernizovaný liečebný ústav patrí ku komplexu tatranských Liečební tuberkulózy a respiračných chorôb a má názov Wolkerov odborný liečebný ústav respiračných chorôb. Patrí k nemu aj bývalý súkromný penzión Dezidera Reicharta postavený roku 1912, ktorý do roku 1945 tvoril samostatnú sídlištnú jednotku Tatranský domov na V okraji Tatranskej Polianky. Miestami sa v tlači stretávame s označením Wolkrova Polianka ako s miestnym názvom. V skutočnosti ide však o pomenovanie tradičných recitačných súťaží, ktorých dejiskom je od roku 1958 Tatranská Polianka.

 

| Ivan Bohuš - Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier © 1996 | code & design Tomáš Bujna - NZW © 2000-2009
Tento projekt podporuje NZW /dielne a TATRYBLOG - Blog nielen o histírii a architektúre vo Vysokých Tatrách