— Téryho útulňa, v horolezeckom žargóne Térynka (Schronisko Téry`ego; Téry-menház, Téry-menedékház; Téryschutzhaus, Téryhaus, Téryhütte). Zriedkavejšie býva polohopisne označovaná ako chata (útulňa) pri Piatich spišských plesách (Öttavi menedékház, Fünfseen-Haus).
— Po prvej svetovej vojne sa Téryho chaty bezprávne zmocnil opozičný Karpathenverein a trvalo takmer desať rokov, kým ju prevzal erár a odovzdal Klubu československých turistov. Do roku 1933 bola najvyššie položenou turistickou chatou vo Vysokých Tatrách. Od začiatku mala hospodára a od roku 1936 nabehla na celoročnú prevádzku, ale už od prvých rokov nášho storočia mávala aj v zime príležitostných "samoobslužných" návštevníkov. V rokoch 1983-1984 prešla chata rozsiahlymi, predovšetkým vnútornými úpravami a prístavbou vstupu, ale svoj typický vonkajší vzhľad si zachovala podľa pôvodnej Majunkeho koncepcie.
— V Skalnatej doline sa už v stredoveku pásli stáda z veľkolomnického majera Maklar (pri terajších Tatranských Matliaroch). V 17. storočí sa stala doménou hľadačov pokladov. Prví historicky "doložení" turisti chodili v doline roku 1708; boli nimi kežmarskí bratia Juraj a Jakub Buchholtzovci. Prvý turistický chodník spájal dolinu so Starým Smokovcom cez ústie Malej Studenej doliny od roku 1861 a chodník z Tatranskej Lomnice vyrástol roku 1894. Keďže dávne túry na Lomnický štít trvali nutne najmenej dva dni, nocovali výletníci v Skalnatej doline, trochu poniže Skalnatého plesa, kde si primerane upravili priestor pod mohutným, previsnutým bralom, čiže tzv. Skalnatým ohniskom.
— Ako sme už spomenuli, prvým návštevníkom Skalnatej doliny slúžilo na úkryt a na nocľah Skalnaté ohnisko.

 

| Ivan Bohuš - Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier © 1996 | code & design Tomáš Bujna - NZW © 2000-2009
Tento projekt podporuje NZW /dielne a TATRYBLOG - Blog nielen o histírii a architektúre vo Vysokých Tatrách