— a jej trasa sa po Malý zlomiskový potok kryje s trasou Vyšného podkrivánskeho chodníka.
— Na projekt predĺženia Cesty slobody na Z nadväzovali od roku 1890 aj ďalšie návrhy na realizovanie okružnej autocesty okolo celého masívu slovenských a poľských Vysokých Tatier, ale svojou technickou náročnosťou a nevhodnosťou z hľadiska ochrany prírody odsunuli aj pôvodný zámer sprístupnenia tatranských turistických a liečebných štredísk z horného Liptova až po nedávne časy.
— Narastajúci dopravný ruch na Ceste slobody sa postupne stával nepríjemným pre jej peších užívateľov. Súbežne s ňou, alebo aj v skratkách, kde ich dovoľoval terén, vznikli od roku 1883, ale menovite od tridsiatych rokov nášho storočia, väčšie-menšie úseky chodníkov, ktoré sa v najfrekventovanejšej J časti horstva v povojnových rokoch ucelili v paralelnú pešiu komunikáciu bez osobitného pomenovania. Hodno vari poznamenať, že otcom myšlienky pešieho dvojníka Cesty slobody bol beliansky občan August Kaltstein, jeden z objaviteľov Belianskej jaskyne a spoluzakladateľ Tatranskej Kotliny, ktorý sa výstavbou prvého chodníka pokúsil "priblížiť" odľahlú osadu ostatným tatranským strediskám pre skromnejších peších výletníkov. Stavba v ťažkom močaristom teréne však celkom vyčerpala jeho peňažné úspory a ostala nedokončená. Prvý realizovaný úsek chodníka z roku 1897 spájal Tatranské Matliare s Tatranskou Lomnicou a financoval ho matliarsky hoteliér Matej Loisch. V tom istom roku nechal poliančanský podnikateľ Pavol Weszter vybudovať chodník medzi Tatranskou Poliankou a Starým Smokovcom. Stary Smokovec s Tatranskou Lomnicou spája postupne vylepšovaný chodník od roku 1930.
— Z podtatranských obcí a miest viedli už na sklonku praveku ojedinelé cesty na územie Tatier, ale v stredoveku mala takmer každá komunita hospodárske cesty do svojich tatranských chotárov, až hlboko do tatranských dolín. Od polovice 16. storočia začala veľká časť týchto ciest a prtí slúžiť aj turistom, ktorí si ich neskôr smerove i stavebne prispôsobovali vlastným potrebám a od 70. rokov 19. storočia budovali z novovznikajúcich klimatických osád aj špecificky turistické komunikácie. K niektorým z nich, čo dostali samostatné názvy, sa ešte vrátime. Najprv však venujme pozornosť najdôležitejšej turistickej komunikácii, pešej vysokohorskej obdobe Cesty slobody a spojniciJ ústí jednotlivých dolín i váčšiny chát. Je ňou Magistrála.

 

| Ivan Bohuš - Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier © 1996 | code & design Tomáš Bujna - NZW © 2000-2009
Tento projekt podporuje NZW /dielne a TATRYBLOG - Blog nielen o histírii a architektúre vo Vysokých Tatrách