— je asi 5 km dlhá "zarembková" - laznícka obec pri Ceste slobody, na SV strane Tatier, v Ždiarskom podolí medzi hrebeňmi Belianskych Tatier a Spišskej Magury, resp. sčasti na jej J svahoch. Pre stred obce sa uvádza nadmorská výška 895 m.
— V listine z roku 1282 sa pre teritórium, kde neskoršie vznikla obec, uvádza pomenovanie neznámeho významu Stragar. V 16. storočí začali tu poddaní lendackého veľkostatku vypaľovať, čiže žiariť, vyžarovať prales, čo dalo aj podnet k pomenovaniu územia a rodiacej sa obce - sprvu zrejme Žiar. Na odiesnených plochách vznikali ponajprv pasienky s roztrúsenými salašmi. Posilneným osídlením na valaskom práve sa tu na začiatku 17. storočia vyvinula obec. Dokument z roku 1773 ju spomína síce už deformovane ako Ždyar, no listina z roku 1808 sa tvarom Žjár znova približuje pôvodnému zmyslu tohto názvu, ktorý sa v súčasnej úradnej podobe Ždiar nenávratne zotrel. Poľský názov Zdziar a maďarské formy Zdjár, Zdjar sa znením snažia prispôsobiť slovenskému vzoru. Nepochopením obsahu slovenského mena vznikol maďarský názov Zár, t.j. uzáver, závora a nemecký Morgenröte, t.j. ranná zora, doložený už v listine z roku 1786 v dobovej transkripcii Morgenröthe.
— Rôzne odľahlejšie časti obce sa samostatne označujú podľa polohy ako Bachledova dolina, Antošovský vrch, Blaščatská dolina (Blaščianska dolina) alebo Monkova dolina so zotavovňou Magura.

 

| Ivan Bohuš - Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier © 1996 | code & design Tomáš Bujna - NZW © 2000-2009
Tento projekt podporuje NZW /dielne a TATRYBLOG - Blog nielen o histírii a architektúre vo Vysokých Tatrách