— Pomerne pestrými metamorfózami prechádzali názvy tatranských chát, niekdajších i jestvujúcich. Ako pri predchádzajúcich skupinách, budeme ich sledovať opäť v poradí od Z na V.
— Do Kôprovej doliny chodili baníci najneskôr v 15. storočí. O storočie neskôr bola priestorom rušnej pastierskej exploatácie. Ako prvý po mene známy turista ju navštívil roku 1750 pribylinský zeman Juraj Pongrácz. Dávni návštevníci používali ako núdzové prístrešky na nocľah pastierske koliby. Dôležité pre turistické sprístupnenie Kôprovej doliny od J bolo postavenie Nižného podkrivánskeho chodníka zo Štrbského Plesa na Podbanské v rokoch 1892-1893. Bezprostredne po tom sa Uhorský karpatský spolok postaral aj o úpravu dovtedajšej hospodárskej cesty až po Nižné Temnosmrečinské pleso. Pred prvou svetovou vojnou bola táto cesta bielo značkovaná. Pri jej cieli stál skromný protidažďový prístrešok bez názvu.
— Častými návštevníkmi S úvalov Kôprovej doliny bývali v tých časoch poľskí výletníci. Prichádzali cez Chałubińského bránu alebo cez Hladké sedlo a Závory a mali sem pred výstavbou a komunikačným sprístupnením Podbanského bližšie ako záujemci z turistických stredísk na J Tatier. Nakoľko S i J strana Tatier patrila k Rakúsko Uhorsku a Uhorský karpatský spolok sa v oblasti Tichej a Kôprovej doliny neuchádzali o výstavbu chaty, ujalo sa iniciatívy poľské Towarzystwo Tatrzańskie, aj bez povolenia uhorských lesníckych orgánov, ktoré spravovali obidve doliny. Primitívna drevená útulňa bez hospodára stála tesne nad S brehom Temnosmrečinského potoka, neďaleko miesta, kde prechádza značkovaný chodník na Závory. Chatke zasvätení hovorili Vatra

 

| Ivan Bohuš - Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier © 1996 | code & design Tomáš Bujna - NZW © 2000-2009
Tento projekt podporuje NZW /dielne a TATRYBLOG - Blog nielen o histírii a architektúre vo Vysokých Tatrách