(Siodełko; Tarajka, dávnejšie Taréjka ale aj Kisgerincz; Kämmchen) neostal nezabudovaný. Projekty veľkého hotela, publikované roku 1883, sa síce neuskutočnili, ale keď roku 1908 vyrástla pozemná lanovka zo Starého Smokovca s jej hornou stanicou, otvorili súčasne aj reštauračný Kiosk (Kioszk) s niekoľkými nocľažnými možnosťami. Legiobanka, ktorej po prvej svetovej vojne patrila Tatranská elektrická železnica a lanovka na Hrebienok, vybudovala roku 1928 tzv. Športhotel, do ktorého stavebne vkomponovala aj starú stanicu lanovky a Kiosk. Ide o neskoršiu zotavovňu a od roku 1996 podstatne prestavaný odborársky hotel Hrebienok. Od roku 1930 vyrastali pri tomto objekte lyžiarske cvičné lúky a zjazdovky. Roku 1956 postavili na slalomovej lúke zo Slavkovskej vyhliadky 750 m dlhý vlek a roku 1968 rozhodcovské veže. Sánkárska dráha z Hrebienka do Smokovca je od roku 1959 elektricky osvetlená. Pred lyžiarskymi majstrovstvami sveta 1970 bola od základu prestavaná pozemná lanovka a dostala na Hrebienku novú, samostatnú staničnú budovu.
— Prvý jednoduchý, jednopriestorový turistický prístrešok v ústí Veľkej Studenej doliny, na Starolesnianskej poíane vznikol v polovici 60. rokov uplynulého storočia zásluhou starosmokovského hoteliera Jána Juraja Rainera (1800-1872), ktorý ním chcel uľahčiť výlety svojich zákazníkov do Studených dolín a na Lomnický štít. Hoci neobhospodarovaná kamenná útulňa nedostala oficiálny názov, turisti jej krátko po sprístupnení začali hovoriť Rainerova chata.

 

| Ivan Bohuš - Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier © 1996 | code & design Tomáš Bujna - NZW © 2000-2009
Tento projekt podporuje NZW /dielne a TATRYBLOG - Blog nielen o histírii a architektúre vo Vysokých Tatrách