Kamzík
— (Schronisko pod Kozica; dávnejšie aj Hotel pod Kozica; Zergeszálló, Zergelak, Zergevendéglő; Hotel Gemse, Hotel zur Gemse). Miloš Janoška, ktorý tesne po prvej svetovej vojne považoval slovo kamzík za bohemizmus, presadzoval názov hotel Divá koza, ale bez ohlasu. Zriedkavo sa v prvých rokoch existencie chaty objavilo v tlači označenie hotel k Obrovskému vodopádu ("Óriási zuhatag" czímű szálló, "Óriási vízeséshez" czímzett vendéglö; Hotel "zum Riesenwasserfall"). V rokoch 1901-1918 bola chata v rukách uhorského lesného eráru, po vojne ju prevzal Klub československých turistov. Časom bola rozšírená o priestrannú zasklenú verandu s funkciou letnej jedálne. Chatu asanovali roku 1980.
— Chata vo vnútri Veľkej Studenej doliny vznikla relatívne neskoro. Roku 1907 postavil lesný erár jednoizbovú kamennú poľovnícku chatku a po menších stavebných úpravách ju o tri roky neskôr odovzdal turistickej verejnosti. Neútulnú, studenú a vlhkú budovu za Zbojníckym chrbtom prezývali poľskí horolezci žartovne Márnicou (Truparnia), aj keď ju roku 1924 Klub československých turistov stavebne upravil, rozšíril a obsadil stálym hospodárom, a hoci jej úradný názov odvodený z názvoslovia viacerých objektov v doline bol a je Zbojnícka chata.
| Ivan Bohuš - Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier © 1996 | code & design Tomáš Bujna - NZW © 2000-2009
Tento projekt podporuje NZW /dielne a TATRYBLOG - Blog nielen o histírii a architektúre vo Vysokých Tatrách