— Slávnostne ju otvorili 27. 8. 1897 a pritom ju na počesť protektora Karpatského spolku, arcikniežaťa Fridricha, pomenovali Fridrichovou chatou (Fridrichova útulňa pri Zelenom plese, Bedrichova chata; Schronisko arcyksięcia Fryderyka; Frigyesmenedékház, Frigyes-főherceg-menedékház; Friedrich-Schutzhaus). V súvise s jej výstavbou začali v doline znova páliť vápno, ako v 18. storočí na blízkych úbočiach Belianskych Tatier. Osobitný drevený prístrešok z roku 1895, ktorý slúžil stavebným robotníkom, premenili neskôr na maštaľ pre chatárove kravy. V rokoch 1926 a 1934 chatu podstatnejšie rozšírili. Predvojnový názov sa sporadicky udržiaval aj v medzivojnových rokoch, väčšiu frekvenciu však nadobudlo polohopisné označenie Chata pri Zelenom plese (Schronisko nad Zielonym Stawem; Zöldtavi menedékház, Zöldtómenház; Grünseehütte, Grünesee-Schutz-hütte, Grünesee-Schutzhaus, Schutzhütte am Grünen See, Schutzhaus am Grünen See), prípadne chata pod Jastrabou vežou (chata pod Jastrabou; Karbunkulustoronyház, Karbunkulusmenház; Karfunkelturmhaus, Karfunkelturmschutzhaus). Do konca prvej svetovej vojny bola chata otvorená len v letných mesiacoch a odvtedy celoročne.
— V súvise so znárodnením a ďalšou prestavbou bola roku 1950 premenovaná na Brnčalovu chatu (Schronisko Brnčala, Schronisko imienia Alberta Brnčala) na pamiatku Alberta Brnčala (1919-1950), profesora telesnej výchovy, odchovanca spolku tatranských horolezcov JAMES, účastníka SNP, prvého predsedu horolezeckého ústredia a člena ÚV JTO Sokol, ktorý 1. 8. 1950 ako horolezecký inštruktor zahynul pod Jastrabím sedlom v Malej Zmrzlej doline. V roku 1992 sa však vrátila k pôvodnému názvu.
— Roku 1903 vyrástla Chata pri Šalviovom prameni.

 

| Ivan Bohuš - Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier © 1996 | code & design Tomáš Bujna - NZW © 2000-2009
Tento projekt podporuje NZW /dielne a TATRYBLOG - Blog nielen o histírii a architektúre vo Vysokých Tatrách