— je najvyššie položené tatranské turisticko-klimatické a športové stredisko na Z konci Cesty slobody (1355 m n. m.), v ústí Mlynickej doliny a na brehu rovnomenného jazera. Na rozdiel od neho, píše sa názov osady s veľkým Š i P. Vo výslovnosti nie je, pravda, rozdiel, jasne ho však vycítime, keď povieme: "letovali sme na Štrbskom Plese, stromy sa zrkadlia v Štrbskom plese, prechádzali sme cez Štrbské Pleso". Názov plesa - a po ňom osady - je odvodený z mena podtatranskej obce Štrba. Jeho význam presne nepoznáme, ale najpravdepodobnejšie súvisí s polohou dediny v štrbine medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami. Aj v inojazyčných názvosloviach sa pomenovania plesa a osady vytvárali z názvov obce v príslušných jazykoch; v poľštine Szczyrbskie Jezioro z názvu obce Szczyrba, v maďarčine Csorbai-tó (Csorbató, Csoba-fürdő) z Csorba a v nemčine Tschirmer See z Tschirm. Koncom 19. storočia sa však aj v nemčine pod maďarizačným vplyvom objavujú tvary Csorber See a Csorbaer See.
— Za historické embryo Štrbského Plesa možno považovať prízemnú zrubovú poľovnícku chatku, ktorú si roku 1872 postavil na J brehu plesa vtedajší zemepán Jozef Szentiványi z Liptovského Jána. O rok neskôr ju umožnil používať aj turistom a roku 1875 povolil Uhorskému karpatskému spolku postaviť si v jej susedstve vlastnú turistickú chatku. Je to tá budova, ktorú staré sprievodcovské publikácie spomínajú ako Jozefovu chatu (Josefshütte, Josefhütte, József-menház, József-lak, József-háza).Tak ju totiž "pokrstili" na počesť Szentiványiho pri slávnostnom otváraní 2. 8. 1875. Vtedy ešte miestny názov Štrbské Pleso nejestvoval, Jozefova chata bola však už dobrým východiskom pre budúci rozvoj osady.
— Pozorujúc vzmáhajúci sa záujem o pobyt, rozhodol sa Szentiványi o dva roky neskôr prikročiť k výstavbe osady vo vlastnej réžii. Do konca 19. storočia postavil 15 budov so 72 hosťovskými izbami a 140 posteľami. Najlepšie vybavená bola Mária Terézia (Mária Therézialak), čiže povojnový Detvan. Pod menami Gemer (Gömörak) sa vtedy spomínala neskoršie Jazierka, Szentiványi (Szentiványilak) znamenal terajšie Solisko a Tivoli terajšiu Marínu. Po zániku Jozefovej chaty pomenovali Jozefovým domom (Józseflak) Szentiványiho osobné letovisko, terajší Jánošík. V tlači často spomínané súkromné vily Júliusa Laszkáryho a Pavla Prónayho premenovali neskôr na Popelku a Turček. Pre rozrastajúcu sa osadu sa na rozdiel od jazera začalo od roku 1877 používať označenie v zmysle Szentiványiho Štrbské Pleso - Szent-Iványi Csorbató (Szt.Iványi Csorba-tó), ale aj Szent-Iványi lak.
— Roku 1901 stalo sa Štrbské Pleso so širším okolím erárnym majetkom. Tým sa Szentiványi v jeho miestnom názve stal prežitkom a definitívne sa ustálilo terajšie meno osady. Roku 1906 vyrástol na J brehu plesa komplex veľkohotelov (Nagyszálló), pozostávajúci z terajších liečebných domov Hviezdoslav a Kriváň. Mohutnú výstavbu zaznamenala osada, keď sa stala roku 1970 dejiskom lyžiarskych majstrovstiev sveta. Štátne kúpele získali liečebný dom Helios. Z významnejších hotelov spomeňme Patriu a Panorámu. V ústí Mlynickej doliny vyrástol lyžiarsky športový areál, ktorý jeho vtedajší "gazdovia" nazvali paradoxne Areálom snov (hoci v skutočnosti je naopak areálom maximálnej bdelosti a sústredenia), keď nesprávne pochopili lichotivé hodnotenie predsedu FIS, že je ako zo sna. Jeho súčasťou je aj hotel FIS, teda s názvom na počesť Medzinárodnej lyžiarskej federácie.

 

| Ivan Bohuš - Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier © 1996 | code & design Tomáš Bujna - NZW © 2000-2009
Tento projekt podporuje NZW /dielne a TATRYBLOG - Blog nielen o histírii a architektúre vo Vysokých Tatrách