— Na niektorých predvojnových mapách je na Z brehu Batizovského plesa zakreslená chata bez označenia názvu. Je to čosi ako "mapovačský škriatok", lebo v skutočnosti tam nijaká stavba nestála. Prví návštevníci Velickej doliny boli pravdepodobne už laténski železiari zo smokovskej huty. V 18. storočí sa o ňu zaujímali hľadači pokladov i prví vedci, až do polovice 19. storočia ju Uhorský karpatský spolok prenájmom Kvetnice zachránil pred absolútnou devastáciou stádami s pastiermi z Veľkého Slavkova. V návštevnej knihe Starého Smokovca nachádzame v rokoch 1833 - 1850 vždy častejšie zmienky o výletoch "kúpeľných hostí" k Velickému plesu a neskoršie aj na Poľský hrebeň. Keď sa na začiatku nášho veku hlásilo o slovo lyžiarstvo, stala sa dolina aj stredobodom pozornosti zimných záujemcov. Prví návštevníci chodili po starých hospodárskych cestách; špeciálne turistické chodníky vznikali od roku 1877, ale prvá turistická útulňa vyrástla už skoršie. Bola to takzvaná Blásyho chata.
— (Schronisko Blásyego. Blásy-Hütte), označovaná v inojazyčných prameňoch aj ako chatka pri Velickom plese (Felkai-tavi menház, Felker-Seehütte). Stála od roku 1871 na V brehu jazera a vybudoval ju Eduard Blásy (1820-1888), poľnohospodár a vlastivedný pracovník z Popradu - Veľkej. Roku 1873 bol jedným zo zakladateľov Uhorského karpatského spolku, bol tvorcom početných tatranských chodníkov a dal Jozefovi Szentiványimu podnet k založeniu Štrbského Plesa. Spolupracoval na založení Tatranského múzea vo Veľkej a po dlhé roky zastával počas letných sezón funkciu riaditeľa Starého Smokovca. Roku 1840 vykonal prvý známy výstup na Rysy a roku 1873 prvý zimný výstup na tatranský končiar - na Slavkovský štít. Postavením skromnej trojpriestorovej kamennej útulne bez hospodára pri Velickom plese chcel spríjemniť a spohodlniť výlety zo Starého Smokovca do Velickej doliny. Väčšinu potrebných prostriedkov na stavbu zozbierali medzi sebou návštevníci Starého Smokovca. Z chaty však nemali príliš dlhú radosť. Už v marci 1873 ju zničila snehová lavína z Velických Granátov. Pozostatky múrov vidno ešte dodnes. Stratu Blásyho chaty nahradila Hunfalvyho chata.

 

| Ivan Bohuš - Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier © 1996 | code & design Tomáš Bujna - NZW © 2000-2009
Tento projekt podporuje NZW /dielne a TATRYBLOG - Blog nielen o histírii a architektúre vo Vysokých Tatrách