— tvorí JZ časť trojice Smokovcov pri Ceste slobody, na J úbočí Slavkovského štítu, vo výške 1010 m n. m.
— Pri výkope základov pre prvú budovu Nového Smokovca objavili robotníci striebornú mincu rímskeho cisára Marka Aurélia (121-180) a tá upriamila pozornosť archeológov na zdanlivo nedotknutý, zalesnený priestor pod Slavkovským štítom. Čoskoro sa ukázalo, že blízko terajšej osady, na ľavom brehu Slavkovského potoka pracovala na prelome nášho letopočtu na svoj čas výkonná železná huta, ktorá očividne obchodovala aj s rímskymi kupcami. Staroslovanský démon Zmok bol pohanským ochrancom nerastných bohatstiev aj patrónom železiarov. Ide o skutočnosť, ktorú bezpochyby až nápadne pripomína meno terajšej osady. A žiada sa poznamenať, že ten istý názov už pred založením prvého, Starého Smokovca (roku 1793) patril v dnešnom znení okolitým lesom. Možno predpokladať, že sa transformoval zo skoršej podoby Zmokovec. Starovekí železiari uctievali Zmoka pri prameňoch, ktorým prisudzovali zázračné liečivé vlastnosti. Tu to bola bezpochyby Smokovská kyselka. Až v našom storočí upustili obyvatelia najbližších podtatranských dedín od každoročných petropavlovských pútí k tejto minerálke. Akiste sa nemýlime, keď tento zvyk pokladáme za novšiu, kresťanskú podobu dávnejšieho pohanského kultu Zmoka pri kyslých prameňoch. Správnosť tejto hypotézy o pôvode názvu potvrdzuje aj skutočnosť, že niekdajší spišskí Nemci nazývali ten istý les Huschwai, pričom ich predkovia, ktorí sa tu v stredoveku usadili, vo svojich poverách a bájkach práve takto hovorili svojmu germánskemu patrónovi nerastných bohatstiev.
— Pokým existoval len Starý Smokovec, nazývali ho proste Smokovcom. Po lekárskej praxi v tejto osade rozhodol sa mladý ambiciózny lekár Mikuláš Szontagh (1843-1899) vybudovať klimatické sanatórium na liečbu pľúcnej tuberkulózy, ktorá mu tiež strpčovala život. Zmluvou z roku 1875 prenajal si od obce Veľký Slavkov 20 ha pozemkov, aby tu - v susedstve Smokovca - uskutočnil svoj plán. Už v nájomnej zmluve sa pre plánovaný objekt objavuje miestne označenie Uj-Tátra-Füred, čiže nové tatranské kúpele, vo voľnom preklade Nový Smokovec, z čoho možno usudzovať, že obidve zmluvné stránky pokladali sanatórium za základ neskoršej osady. Stalo sa, ako predpokladali a osada dostala od roku 1918 úradný názov Újtátrafúred (podľa novšieho pravopisu Új-Tátrafüred), v skrátenej podobe Újfüred - nové kúpele. V nemčine sa zaužívalo odvodené pomenovanie Neu-Schmecks (Neus chmecks) a v poľštine Nowy Smokowiec. Roku 1919 bol úradne potvrdený dovtedajší slovenský názov Nový Smokovec a pred rokom 1945 bola tu aj samostatná pošta.
— Prvé dve budovy Nového Smokovca dali do prevádzky roku 1876 ako Szontaghove sanatóriá. V zime 1881/82 sa tu po prvýkrát vo Vysokých Tatrách pokúsili o zimnú prevádzku. Obe sanatóriá a v najbližších rokoch postavený kúpeľný dom a jedáleň pospájali krytým koridorom. Kolonáda ústila do vychýrenej zimnej záhrady (terajšieho kina Kriváň) s pestrou vegetáciou, voľne lietajúcim vtáctvom, knižnicou, kolkárňou, bufetovým kútom a bazárom. Aby zabezpečil ďalší rozvoj, založil M. Szontagh, ktorý sa finančne vyčerpal, akciovú spoločnosť. Na začiatku nášho storočia mal Nový Smokovec 38 budov: 26 z nich vytváralo sanatórny komplex s hospodárskym príslušenstvom. Zachované zvyšky tohto zoskupenia tvoria v súčasnosti tzv. starú liečebnú osadu pod správou Slovenských liečebných kúpeľov s budovami Európa a Branisko. Obytný dom Szontaghovcov s bytmi osobného personálu a ubytovacími možnosťami pre rodinných hostí slúži v súčasnosti cestovnému ruchu pod názvom Vila Szontagh.
— Počas prvej svetovej vojny sa szontaghovské sanatóriá premenili na vojenské lazarety. Súčasne sa začalo budovať aj nové veľké sanatórium účastinnej spoločnosti ktoré otvorili roku 1925. Nazvali ho Palace, ale keď ho prevzal a prestavoval Všeobecný penzijný ústav a po ďalšej reorganizácii Penzijný ústav súkromných úradníkov, zavíedli sa oficiálne názvy Sanatórium Všeobecného penzijného ústavu, resp. Sanatórium Penzijného ústavu súkromných úradníkov (PÚSÚ). V miestnom slangu sa ujalo a doteraz húževnate pretrváva označenie Penzák. Ide o terajší Odborný liečebný ústav respiračných chorôb (predtým dočasne Liečebňu tuberkulózy a respiračných chorôb). Pod správu tohto ústavu patria aj budovy, ktoré v 30. rokoch postavil Červený kríž ako protituberkulózne preventóriá.
— Čiastku kapitálu, ktorý získala prenájmom a neskôr predajom "Penzáku", investovala akciová spoločnosť do výstavby novej ozdravovne v priestorovej nadväznosti na starú liečebnú osadu. Keď ju dostavali, preniesli na ňu roku 1933 názov jej premenovanej predchodkyne - Palace. Takto označená patrí v súčasnosti do komplexu Slovenských liečebných kúpeľov.
— Popri všetkých týchto liečebných objektoch vyrástli v Novom Smokovci od 80. rokov 19. storočia aj viaceré vilky rôznych súkromníkov. Najväčšia z nich patrila pôvodne Telekiovcom a volali ju Szikra, t.j. Iskra, podľa pseudonymu majiteľky, maďarskej spisovateľky Júlie Kende - Telekiovej. Po prvej svetovej vojne ju prevzala Legiobanka a premenovala ju na Sibír. Dnes sú v nej umiestnené predškolské zariadenia a názov Sibír prevzalo v miestnom slangu obytné sídlisko, ktoré sa od roku 1958 rozrástlo poniže pôvodnej nositeľky mena, na Z okraji Nového Smokovca.
— Krátko po vojne dali do prevádzky nový turistický hotel Bystrina a roku 1954 prvú tatranskú novostavbu odborárskej zotavovne s názvom Budovateľ. Pred lyžiarskymi majstrovstvami sveta 1970 postavili hotel MS 70 a nový hotel Park na mieste staršieho, demolovaného menovca z roku 1930. Niekdajšie rozhranie medzi .Novým a Starým Smokovcom už celkom zaniklo.

 

| Ivan Bohuš - Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier © 1996 | code & design Tomáš Bujna - NZW © 2000-2009
Tento projekt podporuje NZW /dielne a TATRYBLOG - Blog nielen o histírii a architektúre vo Vysokých Tatrách