— je najvýznamnejšia východotatranská osada na J úbočiach Lomnického štítu, vo výške 850-890 m n. m. Leží medzi Tatranskou Lesnou a Tatranskými Matliarmi, z obidvoch strán Cesty slobody.
— Úpätie Lomnického štítu obývajú ľudia približne už 4 - 5 tisíc rokov. Východné podhorie Vysokých Tatier s tatranskými pozemkami od Veľkej Studenej doliny až po Huncovskú kotlinu s priľahlými horskými hrebeňmi bolo predmetom prvej kráľovskej pozemkovej donácie z roku 1209. Ňou sa stalo majetkom spišského prepošta Adolfa a jeho sestry, Rüdigerovej manželky, bývalej dvornej dámy kráľovnej Gertrúdy, a základom feudálneho veľkostatku rodu Berzeviczyovcov. Ako sídlo tohto majetku a rodu zrodila sa najneskoršie v polovici 13. storočia Veľká Lomnica, ktorú listina z roku 1257 spomína pod názvom Lomnicza. Týmto starým, stredovekým slovanským menom označili osadníci aj ďalšie objekty v tatranskom chotári svojej dediny. Každý pozná názov Lomnického štítu, ale málokto vie, že dávnejšie bola aj Skalnatá dolina Lomnickou dolinou a Skalnaté pleso tiež Lomnickým plesom.
— Berzeviczyovský veľkostatok sa rôznymi dedičskými vzťahmi, predajmi i pozemkový mi reformami rozdrobil postupne na niekoľko častí. Roku 1892 kúpilo Ministerstvo pôdohospodárstva pre uhorský erár 946 katastrálnych jutár zalesnenej plochy južne od Skalnatej doliny. Podľa posledného súkromného majiteľa Ondreja Spónera hovorili týmto lesom "spónerovské Matliare" (Sponer'sche Matlaren, Spóner-féle Matlárok). Druhú, substantívnu čiastku tohto názvu vysvetlíme neskôr, pod heslom Tatranské Matliare. Plochu 226 kat. jutár vyčlenil štát, aby na nej založil nové turisticko-rekreačné stredisko. Toto potom pomenovali podľa obce, ku ktorej administratívne patrilo do roku 1945: Tatranská Lomnica (Łomnica Tatrzańska, Tatralomnitz Tátralomnicz).
— Začiatok Tatranskej Lomnice tvorila erárna horáreň a pár letohrádkov maďarských plutokratov, ktoré spočiatku označovali podľa priezvísk majiteľov - Liptayovcov, Orczyovcov, Pejacsevichovcov, Königszeggovcov, Magyarovcov, Cornideszovcov, Herrmannovcov a ďalších. Prvý širšej verejnosti určený podnik bol hotel Lomnica, postavený roku 1893 a doteraz dobre známy návštevníkom Tatier. Až do roku 1904 bol najväčšou a najhonosnejšou hotelovou stavbou vo Vysokých Tatrách. Bezprostredne po Lomnici vyrástol Slovenský dom, demolovaný roku 1975, skromnejšia Lomnička, ktorá v súčasnosti slúži na obytné ciele, a reprezentatívny Kúpeľný dom s maurskou vstupnou halou, vodoliečbou, zariadením pre liečebnú gymnastiku a bazénom, ktorý dnes, žiaľ, nezaslúžene chátra napriek svojej neobyčajnej architektonickej a balneologicko-historickej hodnote. Slovenský dom je v prameňoch do roku 1918 označovaný ako Bethlen-ház, Bethlen-Haus podľa uhorského ministra pôdohospodárstva Andreja Bethlena (1849-1898), ktorý dal podnet k odkúpeniu spónerovských lesov a k založeniu Tatranskej Lomnice ako prvej štátom spravovanej tatranskej osady. Kúpeľný dom je v inojazyčnej literatúre uvádzaný ako Vodoléčebný ústav, Badehaus, Fürdőház. Obec Veľká Lomnica postavila roku 1895 Turistický hotel (Touristenhaus, Túristaház), ktorý však zakrátko vyhorel.
— Roku 1905 pozdvihla úroveň osady výstavba reprezentačného Grandhotela (PalastHotel, Nagyszálloda), ktorý po vzniku Československa dostal roku 1919 prímenie Grandhotel Praha na počesť hlavného mesta vtedajšej republiky.
— Charakteristické pre výstavbu medzivojnových rokov boli malokapacitné rodinné penzióny a zotavovne s pôvodnými názvami zväčša podľa svojich vtedajších majiteľov, napr. Bugsch - vila = terajšie Tri duby alebo Božena. Roku 1933 vyrástla moderná a veľká zotavovňa Zemskej životnej poisťovne v Brne, ktorá vďaka sídlu a pôsobnosti svojho majiteľa dostala názov Morava. Od roku 1945 na zotavovne a po roku 1990 na hotely preorientovali niektoré väčšie penzióny a dve slúžia ako rekreačné zariadenia školskej mládeže (Janka Jesenského a Prvý máj). Po vojne vyrástli aj nové hotely Slovan spotrebného družstva Jednota, Horec Tatranskej správy účelových zariadení ČSZTV, Stavbár Pozemných stavieb v Prešove a trojica turistických ubytovní s reštauráciou so spoločným pomenovaním Kysuce, odborárske zotavovne Urán a Odborár, rekreačné zariadenia Sasanka bratislavského Elektrovodu. Úsvit Poľnohospodárskych stavieb GRT Bratislava, Družba Zväzu výrobných družstiev a ďalšie.
— Poniže Tatranskej Lomnice, na okraji lesa, stojí od roku 1974 moderne vybavený Eurocamp s budovou recepcie a baru, celoročne otvorenými bungalovmi, reštauráciami, obchodmi, saunou, herňou, autoservisom, štýlovou reštauráciou Tatranská koliba a rozsiahlym táboriskom. Podľa skratky medzinárodnej organizácie karavanistov, ktorej svetový zraz sa roku 1974 odohrával vo Vysokých Tatrách a dal podnet k založeniu táboriska, býva často aj dnes označovaný ako Eurocamp FICC. Južnú čiastku areálu zaberá skromnejšie vybavený Športcamp a v severnej stojí osobitný komplex chatiek s reštauráciou so spoločným názvom Tatranec (nezamieňať s Tatracampom pri ceste zo Smokovcov do Popradu!).

 

| Ivan Bohuš - Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier © 1996 | code & design Tomáš Bujna - NZW © 2000-2009
Tento projekt podporuje NZW /dielne a TATRYBLOG - Blog nielen o histírii a architektúre vo Vysokých Tatrách