— je najzápadnejšie tatranské turisticko-rekreačné stredisko na J rozhraní Západných a Vysokých Tatier, pod spoločným ústím Tichej a Kôprovej doliny, vo výške 940 m n.m. Názov lokality súvisí s historickým baníčením na blízkom Kriváni a pôvodne patril neobývaným rúbaniskám, ktoré po sebe zanechali liptovskí uhliari, pracujúci pre krivánske zlaté, antimonitové a pyrantimonitové bane i pre hámor v Liptovskom Hrádku. Dobu, kedy vznikol tento názov, síce nepoznáme, ale v každom prípade je podstatne starší ako je terajšia osada Podbanské a pamätá časy, keď sa ešte povyše nej baníčilo.
— Prvé štôlne na Kriváni vyrastali možno ešte za Žigmunda v prvej polovici 15. storočia. Spoľahlivé správy máme už o zlatých baniach na úbočiach Škaredého žľabu za vlády Mateja Korvína (1458 až 1490) a o intenzívnom Maximiliánovom banskom podnikaní v rokoch 1564-1576, keď najvyššie položené štôlne prekročili výšku 2000 metrov, na dne Veľkého žľabu pracovali stupy na drvenie rudy a krivánsky podnik sprístupnili dobrou banskou cestou. Výsledky boli však mizivé. Nepomohol optimizmus ani čerstvý elán častejšie sa striedajúcich nových záujemcov o banícke podnikanie. Nepomohlo vyhĺbenie nových štôlní na Nižnej priehybe, na Krivánskej kope, ani na Grúniku a Malom Kriváni, hoci sa v nich pokúšali o banícke šťastie skúsení ťažiari i haviari z Banskej Štiavnice a zo Spišskej Novej Vsi. Zlata bolo za mak, vyťažený antimonit nekryl veľkú réžiu. Kutacie pokusy štrbského pastora Jozefa Forneta na prelome 18. a 19. storočia boli už len "počinom šialenca", ako o nich hovorili aj súdobí odborníci.
— Pamiatku krivánskych baní uchováva dnes už len pomerne bohatá skupina zemepisných názvov na rozhraní Vysokých a Západných Tatier. Jedným z nich je názov Podbanské.
— Keď uhliari uvoľnili priestor, kde už vypálili všetko súce drevo, a presunuli sa na nové miesta, pásli sa na lesnej čistine Podbanské od 17. storočia pribylinské stáda a v pastierskych kolibách nachádzali nocľah aj prví turisti. Liptáci volali poľanu po svojom Podbanskô a z tejto lokálnej podoby preberala názov aj staršia nemecká a maďarská literatúra a kartografia (Pod Bansko, Pod Banszko, Podbanszkó, Pod Bánszkó a podobne), neskoršie ho vybavujúc aj novými koncovkami (Pod Banska, Pod Banszka, Pod Banski, Pod Banskom a i.). Vplyv tvaru Podbanskô sa v chybnej podobe Podbansko silne zakorenil aj v slovenskom názvosloví. V Poľsku vzniklo odvodené feminínum Podbańska, dávnejšie Pod Bańska.
Embryom osady Podbanské s celoročným osídlením bola erárna horáreň Nadbanské s izbou pre turistov, postavená roku 1871. Krátko po nej vyrástla tu vodná píla a mlyn na drvenie smrekovej kôry pre tanínovú továreň v Liptovskom Hrádku. Pomenovanie Nadbanské je fakticky nelogické, veď aj ono leží pod úrovňou baní, len povyše "klasického" Podbanského.
— Koncom 19. storočia začali najmä mikulášski turisti a liptovský odbor Karpatského spolku propagovať založenie Liptovských Kúpeľov, ale projekt zlyhal a až roku 1925 sa podarilo presadiť postavenie skromnej turistickej nocľahárne na Podbanskom. V tom istom čase upravili lesnú cestu zo Štrbského Plesa cez Tri studničky na Podbanské. Frekvencia tým vzrástla, no zlatý vek Podbanského, dejiska hrdinských zápasov partizánskeho oddielu Vysoké Tatry s fašistickými votrelcami, nastal až po druhej svetovej vojne.
— Krátko po druhej svetovej, vojne postavili v rámci projektu tzv. Lesného závodu mládeže desať drevených domcov s murovanými základmi a elektrickým osvetlením, z ktorých jeden bol zariadený ako jedáleň a ostatné ako ubytovacie baraky. Najprv mali slúžiť brigádnikom zamestnaným pri obnove spustošených podkrivánskych lesov a neskôr potrebám širokej turistickej verejnosti. V auguste 1956 uskutočnil sa tu II. celoštátny zraz turistov. Štyritisíc účastníkov tohto podujatia a prítomní novinári majú "na svedomí", že sa o Podbanskom začalo hovoriť a písať v celej republike.
V rokoch pred lyžiarskymi majstrovstvami sveta 1970 vo Vysokých Tatrách sa skromná osada začala rozrastať v moderné stredisko cestovného ruchu, celoročnej rekreácie, lyžiarstva a letnej turistiky. Poniže osady sa vyvinula veľká chatová kolónia, ktorá leží už mimo územia Tatranského národného parku.
Úradný názov osady sa ustálil v podobe Podbanské. V povedomí - a či v podvedomí širšej verejnosti žije však doposiaľ nesprávna, nespisovná, ale ani nie ľudová forma Podbansko. Rekreanti si na svojich blízkych spomínajú pozdravmi "z Podbanska" a doma im rozprávajú, čo všetko zažili, skúsili "na Podbansku", hoci boli na Podbanskom a pozdravné pohľadnice písali a posielali z Podbanského. Ale názov nekomolia iba rekreanti, krátkodobí návštevníci Tatier.
— Dva najväčšie súčasné objekty osady sú hotely Kriváň z roku 1969 a Permon z roku 1981. Prvý nesie meno charakteristickej dominanty Podbanského, najvyššieho štítu v blízkych horách a "národnej hory" slovenského ľudu z čias jeho nevoIe: Permon pripomína banícku minulosť okolia Kriváňa. Škoda len, že práve v krivánskej oblasti nebol naporúdzi bližší, svojráznejší názov, iba skomolený pojem prenesený z nemeckého baníckeho bájoslovia, kde Bergmännchen (Bergmann - perkman - perkmon - permon) boli ináč sympatickí, no nenašskí trpaslíci, pomáhajúci ustatým haviarom pri ich ťažkej práci.

 

| Ivan Bohuš - Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier © 1996 | code & design Tomáš Bujna - NZW © 2000-2009
Tento projekt podporuje NZW /dielne a TATRYBLOG - Blog nielen o histírii a architektúre vo Vysokých Tatrách