— (Zbójnickie Schronisko; Rablómenház, Rablómenedékház; Räuberhütte) Janoška ju označoval ako útulňu nad Dlhým plesom, Komarnicki podobne Hosszútavi menedékház. Ivan, lyžař ze Zbojnické chaty (Praha 1936) je názov poviedky, ktorú knižne vydala Vlasta Štáflová, chatárka od Popradského plesa a spoluzakladateľka Symbolického cintorína pod Ostrvou. Na Zbojníckej chate prebiehali od roku 1984 rozsiahlejšie rekonštrukčné práce a 8. 11. 1986 ju dali znova do prevádzky vynovenú, zmodernizovanú, s rozšírenými ubytovacími i stravovacími kapacitami a s ústredným kúrením.
— Malá Studená dolina priťahovala pozornosť turistov už na sklonku 18. storočia. Prví návštevníci nocovávali pod previsnutým bralom Ohniska (1592 m, Łomnicka Koleba; Tüzelőkő; Feuerstein, Kleinkohlbacher Feuerstein), ktoré si postupne spohodlňovali drobnejšími úpravami. V jeho blízkosti vyrástol aj prvý bezmenný umelý prístrešok v doline, ktorý od roku 1898 slúžil ako ubytovňa a vývarovňa pre robotníkov, zamestnaných pri výstavbe Téryho chaty.
— Ale skôr ako sa dostaneme hlbšie do Malej Studenej doliny a k Téryho chate, míňame v jej ústí iný, novší objekt. Je to jednoposchodová, prevažne drevená Zamkovského chata.

 

| Ivan Bohuš - Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier © 1996 | code & design Tomáš Bujna - NZW © 2000-2009
Tento projekt podporuje NZW /dielne a TATRYBLOG - Blog nielen o histírii a architektúre vo Vysokých Tatrách