Skalnaté ohnisko
(Ohnisko pri Skalnatom plese, Ohnisko; Koleba przy Łomnickim Stawie; Kőpataki tüzelőkő, Tüzelökő; Feuerstein). Roku 1841 ho obmurovali štyria sliezski turisti, Ferdinand Burkhardt, Karol Schneider, Jozef Scholcz a autor prvého turistického sprievodcu po Vysokých Tatrách, nysanský lekárnik Karol Lohmeyer s horskými vodcami Jakubom Luxom a Michalom Stüberom. Správu o tom zanechali na drevenej doske, ktorú upevnili na veľkom skalisku asi desať krokov na JV od ohniska. Roku 1877 vylepšil úpravu ohniska vtedajší majiteľ doliny, veľkolomnický statkár Andor Spóner. Roku 1914 ujala sa tohto prvotného turistického prístrešku správa štátnych lesov a na popud Uhorského karpatského spolku ho uzavrela betónovou obmurovkou so železnými dverami a dvoma oknami a vybavila ho neveľkou pieckou s potrebným komínom. Takto upravenú chatku volali turisti Kaverna (Kaverne).
— Roku 1932 prevzal Kavernu Klub československých turistov a dobudoval k nej drevenú turistickú chatu, ktorá dostala názov Skalnatá chata.
| Ivan Bohuš - Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier © 1996 | code & design Tomáš Bujna - NZW © 2000-2009
Tento projekt podporuje NZW /dielne a TATRYBLOG - Blog nielen o histírii a architektúre vo Vysokých Tatrách