— sú vojenskou zotavovňou pri Ceste slobody, medzi Tatranskou Poliankou od .JZ a Novým Smokovcom od SV, pod masívom Slavkovského štítu, vo výške 995 m n. m. Osada vyrástla ako zrubový výcvikový tábor československej armády, kde sa od roku 1923 sústreďovali armádni športovci, menovite lyžiari a horolezci, a organizoval sa terénny výcvik špeciálnych horských jednotiek. Frekventanti kurzov sa v spolupráci s Klubom československých turistov aktívne podieľali na výstavbe vysokohorských chodníkov a chát. Roku 1944 sa posádka Zrubov na čele s npor. Jánom Hudecom spontánne pridala k Slovenskému národnému povstaniu; do 9. septembra blokovala prístup nepriateľa do Vysokých Tatier a po obdržaní ultimáta, že fašisti leteckým bombardovaním "vygumujú z mapy" tatranské strediská, ak ich neopustí, presunula sa v záujme ich záchrany do centra Povstania v horách Nízkych Tatier.
— Pôvodný názov osady bol v súlade s jej charakterom a vtedajším pravopisom Vojenské Sruby. V poľských prameňoch sa objavoval v podobe Wojskowe Baraki. Po vojne osadu oficiálne premenovali na Tatranské Zruby. Odvtedy vyrástla v moderné rekreačné stredisko pre príslušníkov vojska aj s ich rodinami. Úroveň zotavovne vzrástla najmä od roku 1967, keď jej kapacity posilnila a poskytované služby vylepšila nová ústredná budova.
— Pomník pri vstupe do areálu zotavovne je venovaný pamiatke 24 hrdinov - sovietskej posádke a československým výsadkárom, príslušníkom 2. československej paradesantnej brigády -, ktorých lietadlo typu douglas havarovalo 9. októbra 1944 na Zadnom Gerlachovskom štíte, prinášajúc pomoc Povstaniu. Pomník stál od roku 1950 nad Cestou slobody, no pri jej prestavbe pred lyžiarskymi majstrovstvami sveta 1970 ho s menšími úpravami preložili na terajšie miesto.

 

| Ivan Bohuš - Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier © 1996 | code & design Tomáš Bujna - NZW © 2000-2009
Tento projekt podporuje NZW /dielne a TATRYBLOG - Blog nielen o histírii a architektúre vo Vysokých Tatrách