— Názov mal pôvodne pomiestny charakter. V prvej fáze svojej existencie patril pomerne výdatným sladkovodným prameňom poniže starej horárne, neskôr prešiel na ich geograficky bližšie neohraničené okolie, ale predovšetkým na Podkrivánsku poľanu. Po trvalom osídlení lokality získava názov aj miestny charakter, hoci oficiálne nebol ešte potvrdený. Centrum osídlenia je vo výške 1140 m. Osada leží od roku 1966 pri Z pokračovaní Cesty slobody - Tatranskej ceste mládeže, vo vzdialenosti 5 km na V od Podbanského a 11 km na Z od Štrbského Plesa. Staršie slovenské pramene ju označujú aj názvom Tri Studne. Rovnaký význam majú všetky inojazyčné pomenovania: poľ. Trzy Źródła, zriedkavejšie Trzy Studnie, Trzy Studniczki, nem. Drei Quellen a maď. Háromforrás. V starších maďarských prameňoch sa stretávame s transkripciou Háromforrás a zriedka aj s tvarom Hármasforrás, čo v do slovnom preklade znamená trojitý prameň. Pomýlený zmysel má názov Drei Wasserfälle (Karpathen-Post 1937), lebo predsa nejde o vodopády.
— Dejiny príležitostného, sezónneho osídlenia lokality siahajú do prvých rokov 19. storočia. Roku 1806 postavilo riaditeľstvo komorských lesov v Liptovskom Hrádku na Podkrivánskej poľane ochranný prístrešok z príležitosti plánovaného, ale neuskutočneného výstupu uhorského palatína, arcikniežaťa Jozefa Habsburga na Kriváň. Domček potom uchovali a zrejme aj vylepšili, lebo v nasledujúcich troch či štyroch desaťročiach slúžil krivánskym turistom. Keďže z Pribyliny, ako najbližšieho východiska, museli vtedajší turisti putovať už pešo, chatka pre nich znamenala veľmi dobrú pomoc. Zanikla snáď v polovici 19. storočia, lebo v päťdesiatych rokoch boli výletníci odkázaní už na pohostinstvo pribylinských pastierov, ktorí ich nechávali prespať vo svojej voliarni. V rôznych turistických itineráriách sa o nej hovorí ako o krivánskej kolibe alebo krivánskych kolibách (Krywaňska Koliba, Koliby Krywań-skie). Nie je vylúčené, že hlavná koliba, ktorá do roku 1890 slúžila aj turistickej verejnosti, vznikla ako poľovnícka chata prístupná turistom náhradou za dosluhujúcu útulňu z roku 1806 no nebola dostatočne využitá, preto ju neskoršie nechali pastierom. Známy poľský geológ Ludwik Zejszner spomína ešte roku 1856 "dva domky úmyselne pre turistov postavené, kde móžete prenocovať".
— Roku 1907 postavili na dolnom okraji vtedajšej rozľahlej poľany štátnu horáreň, v ktorej bola osobitná šesťlôžková izba pre turistov. Janoška (Sprievodca po Vysokých Tatrách. Liptovský Mikuláš 1923) uvádza, že v nej "väčšia spoločnosf môže prenocovať len na šope" a "dobrým mliekom, maslom a medom opatrí vás horár". Dnes, po dokonalom komunikačnom sprístupnení Troch studničiek a výstavbe blízkych centier - Podbanského a Štrbského Plesa - prestali podobné starosti. Stará horáreň, v rôznych prameňoch označovaná ako horáreň pri Troch studničkách, horáreň Tri studničky, Leńniczówka przy Trzech Źródłach, Leśniczówka przy Trzech Studniach, Försterei Drei Quellen, Forsthaus Drei Quellen, Háromforrás erdészlak, Háromforrás vadászlak, stojí, ale dodnes v svahu nad terajšou autocestou a je aj z nej dobre viditeľná. Turistom, ktorí od horárne zeleno značeným turistickým chodníkom smerujú na Kriváň alebo po modro značkovanej trase do Kôprovej doliny, slúži osobitné prícestné parkovisko. Asi 300 m odtiaľ smerom na Podbanské stojí bezprostredne popri ceste budova ochranného obvodu TANAP-u Tri studničky.
— Na JV od starej horárne postavil Jozef Kertész roku 1933 turistickú hatu ktorú podľa polohy na važeckých pozemkoch pomenoval Važeckou chatou (Waźeckie Schronisko, Važecer Hütte, Važecer Schutzhaus, Vágfalvi menedékház, Vászeci menedékház). Majiteľ bol veľmi populárny medzi turistami, za vojny poskytol útulok politicky i rasove prenasledovaným, napomáhal a sprostredkovával kuriérske kontakty s obsadeným Poľskom a poľským odbojom a pomáhal partizánom. V užšom regionálnom kruhu sa preto aj chate hovorilo zväčša Kertészova chata alebo Kertészova Važecká chata. Keď počas Slovenského národného povstania bola chata jednou zo základní partizánskeho oddielu Vysokě Tatry, stala sa terčom v očiach nepriateľa. Po nerovnom boji v ktorom silne vyzbrojený esesácky oddiel prinútil povstalcov opustiť útulňu, hitlerovci ju 26. 9. 1944 celkom vypálili.
— Pri obrane Važeckej chaty padli hrdina SNP kpt. Ján Rašo zo Štrbského Plesa a sovietsky partizán Vasiľ Širočenko. Na Rašovu počesť bola po oslobodení pomenovaná najprv vtedajšia chata vo Furkotskej doline, ale keď zanikla, prešiel názov Chata kpt. Rašu na novopostavený objekt na Troch studničkách. Postavili ho roku 1961. Pri chate je symbolický hrob padlých hrdinov od Važeckej chaty a obďaleč pri Tatranskej ceste mládeže pomník na počesť siedmich partizánov, ktorí padli 14. 1. 1945 na blízkom Grúniku. Zrekonštruovaný bunker na Grúniku je dnes označený pamätnou tabuľou.

 

| Ivan Bohuš - Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier © 1996 | code & design Tomáš Bujna - NZW © 2000-2009
Tento projekt podporuje NZW /dielne a TATRYBLOG - Blog nielen o histírii a architektúre vo Vysokých Tatrách