— Pásmom tatranského osídlenia sa vinie a jednotlivé strediská od Štrbského Plesa po Lysú poľanu, s výnimkou Dolného Smokovca, spája transverzálna cesta so súčasným oficiálnym názvom Cesta Slobody.

— Záverom sa žiada poznamenať, že aj v horolezeckej terminológii sa bežne stretávame s pomenovaniami výstupových trás, zvyčajne podľa priezvísk horolezcov, ide však o pomyselné línie vo vysokohorskom teréne, obyčajne opísané v horolezeckých sprievodcoch, ale poväčšine bez technických úprav, v prípade frekventovanejších nanajvýš len so stálymi, ale ojedinelými zabezpečovacími pomôckami (reťazami, skobami) na kritických miestach. Takýchto menných označení sú dnes v Tatrách stovky, nenadobudli však charakter toponymov a preto sa nimi nebudeme zaoberať. Iba na ukážku niekoľko klasických príkladov z masívu Gerlachovského štítu:

  1. Pod názvom Chmielowského cesta rozumieme výstup na Gerlachovský štít z Batizovskej doliny cez Gerlachovské sedlo. Prvý ho absolvoval 24. 1. 1895 významný poľský alpinista a publicista, autor prvého špeciálneho horolezeckého sprievodcu po Vysokých Tatrách Janusz Chmielowski (1878-1968) s horským vodcom Jędrzejom Walom mladším zo Zakopaného.
  2. Darmstädterova cesta vedie na štít sponad Dlhého plesa vo Velickej doline, opäť cez Gerlachovské sedlo. Prvý tade prešiel 23. 7. 1899 berlínsky horolezec Ludwig Darmstädter (nar. 1846) s juhotirolským horským vodcom Johanom Niederwiesnerom, ináč Hansom Stabelerom.
  3. Ako Martinova cesta, v horolezeckom žargóne Martinka či Martinovka, prešla do horolezeckej histórie hrebeňovka z Poľského hrebeňa na Gerlachovský štít, ktorú 15. 8. 1905 prvýkrát vcelku absolvoval frankfurtský sociológ a alpinista Alfred Martin (nar. 1882), ale jej jednotlivé úseky boli už skôr prelezené.
  4. Budapeštiansky obchodník a horolezec Ferenc Kienast (1880-1953) s vodcami Jánom Breuerom a Pavlom Spitzkopfom-Urbanom zliezol 1. 8. 1907 Gerlachovský štít od JV, cez Batizovskú priehybu a ním objavenej trase hovoríme Kienastova cesta.
  5. Poznáme aj neosobné, kolektívne označenie výstupovej trasy. Ide o cestu spišských vodcov (droga przewodników spiskich, szepesi vezetők útja, Führerweg), ktorou prostriedkom J steny Ostrého štítu prešli 21. 7. 1907 bez klientov vodcovia Ján Breuer, Pavol Čižák, Jan Schmögner, Pavol Spitzkopf starší a Pavol Spitzkopf-Urban mladší.
 

| Ivan Bohuš - Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier © 1996 | code & design Tomáš Bujna - NZW © 2000-2009
Tento projekt podporuje NZW /dielne a TATRYBLOG - Blog nielen o histírii a architektúre vo Vysokých Tatrách