— je severotatranská podhorská obec v lesnatom prostredí poniže výbežkov Rogovej v Belianskych Tatrách, neďaleko slovensko - poľských hraníc. 1000 m n.m.
— Obec sa vyvinula zo sezónneho majera lendackého veľkostatku. Poľany a hole okolo majera spásali stáda neďalekých podtatranských obcí. Roku 1759 založili majitelia veľkostatku Horváthovci z Plavča železné huty a hámre v Javorine. Zamestnanci železiarní a uhliari, ktorí podnik zásobovali drevným uhlím z blízkych lesov, boli prví stáli obyvatelia tejto usadlosti. Nepatrné zásoby železnej rudy v Javorovej doline sa čoskoro vyčerpali. Dovoz suroviny zo vzdialených ložísk sa tiež nevyplácal a navyše konkurencia neďalekých, výkonnejších a komunikačne prístupnejších zakopanských železiarní - Kužníc trvale ohrozovala existencíu javorinských hút. Preto ich roku 1875 prebudovali na lepenkárne, ale po šesťdesiatročnej prevádzke, spojenej s ďalšou ďalekosiahlou devastáciou okolitých lesov, zrušili aj tieto.
— V rokoch 1879-1936 patrila javorinská oblasť aj s dedinou pruskému kniežaciemu rodu Hohenlohe. Kristián Hohenlohe pretvoril Javorinu v lesnícku osadu a sídlo riaditeľstva tatranských a tokajských častí svojho veľkostatku. Založil tu zverník a nechal si vybudovať poľovnícky kaštieľ. Roku 1936 prešlo javorinské panstvo do vlastníctva československého štátu a dnes tvoria značnú časť obyvateľstva zamestnanci TANAP-u. Nad osadou stojí od roku 1977 hotel Poľana, pôvodne účelové zariadenie ÚV KSČ, ktoré projektovali architekti Hauskrecht a Ďurkovič.
— Obec vyrastala v lesoch, ktorých významnú zložku tvoril v minulosti javor. Možno predpokladať, že názov dediny nebol vlastne prvý svojho druhu v oblasti Javorovej a Bielovodskej doliny, kde azda niektoré poľany a lesy dostali zásluhou pastierov už skoršie "javorové" mená. Ale aj naopak: názov Tatranskej Javoriny bol neskoršie sekundárne prenášaný na ďalšie objekty pozdĺž pretekajúceho potoka (Javorinky), resp. v okruhu priľahlej doliny (Javorovej doliny). Ba popri vlastníckom termíne "javorinský veľkostatok" zaužíval sa v medzivojnových rokoch aj geografický pojem Javorinské Tatry, ktorý sa bez presnejšieho vymedzenia pripisoval nielen S časti slovenských Vysokých Tatier, ale aj priľahlým oblastiam Belianskych Tatier. Podstatný úbytok javorov zavinilo holorubné hospodárstvo, pálenie drevného uhlia a rozsiahla spotreba dreva v železiarňach, ale menovite ako základnej suroviny v lepenkárňach.
— Maďari prevzali slovenský názov obce Javorina a Poliaci si ho jazykove prispôsobili na Jaworzynu alebo - so zreteľom na frekvenciu mena - spresnene na Jaworzynu Spisku. Javor je po nemecky Ahorn, no v spišskom nemeckom nárečí bol Uren, Urel aj Ur. Dialektom ovplyvnený názov obce Urengarten, t.j. javorový sad (chybne Uhrengarten, čo vlastne znamená hodinový sad), nepriamo snáď naznačuje, že sa tu javory aj umele vysádzali. Rovnoznačný maďarský názov Jávorkert nepatril však obci, ale Javorovej doline.

 

| Ivan Bohuš - Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier © 1996 | code & design Tomáš Bujna - NZW © 2000-2009
Tento projekt podporuje NZW /dielne a TATRYBLOG - Blog nielen o histírii a architektúre vo Vysokých Tatrách